Autor je pamäťový historik
Každý vyspelý štát sa musí účinne brániť proti útokom na slobodu a práva občanov a maximálne sa snažiť zaistiť ich bezpečnosť. Súčasťou takejto kultúry je nielen zločiny, najmä tie nezvrátiteľné ako vraždy, morálne a politicky pranierovať, ale ich aj vyšetriť, páchateľov odsúdiť a potrestať. Toto je napokon aj koncept kresťanskej civilizácie.
Korupcia, rozkrádanie, rodinkárstvo, politické klany, likvidácia oponentov na Slovensko nespadli z liberálneho Západu 18. novembra 1989. Sú dedičstvom a „kvetmi zla“ aj fašistického a komunistického režimu, ktoré nivočili Slovensko polstoročie pred rokom 1989. Odhliadnem od nekultúry Novotného obálok so stokorunáčkami alebo Husákovej „normalizácie“ či nekultúry „rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve“ pozrime sa na niektoré tie najhroznejšie – na nepotrestané násilné úmrtia a vraždy s politickým pozadím za posledné, súčasníkovi ešte „živé“ polstoročie.
Coufal, Tautz, Cervanová, Košecký
V období 25 rokov pred novembrom 1989 evidujeme na Slovensku deväť vrážd a násilných úmrtí kňazov, niektoré s pozadím ŠtB, ako Emanuela Cubínka, Přemysla Coufala, Jaroslava Rusnáka, Štefana Poláka, Milana Gona a ďalších, ktoré neboli doteraz dostatočne objasnené a ich vrahovia potrestaní.
Podobne evidujeme niekoľko vrážd rukami vyšetrovateľov ŠtB, takisto doteraz nepotrestaných, ako aj desiatky zavraždených na „železnej opone“ – smrtiacej hranici Slovenska a Západu od 50. rokov až napríklad po hroznú smrť Hartmuta Tautza za Bratislavou v roku 1986, ktorého brutálne dohrýzli psy Pohraničnej stráže ČSSR. Ani tieto dodnes neboli na Slovensku potrestané.
