Keď už sa teda môže na plné ústa dohadovať o schôdzkach za zavretými dverami, budeme sa pýtať. O čom si Mária Trošková podebatila s Angelou Merkelovou?
Počítala hroty vidličiek – ako Pretty woman –, aby vedela, ktorá je na predjedlo a ktorá na hlavný chod? Alebo len zaintonovala – ako My Fair Lady – o počasí, že v Španielsku prší väčšinou v nížinách. Možno si trúfla – ako Bridget Jones – spomenúť vojnu v Čečensku a pritom sa zamotala na slove Čečensko.

Takto pred rokom totiž Máriu Troškovú vydával Úrad vlády za zahraničnopolitickú expertku. A po premiérovom boku sa stretla s kancelárkou a spolkovým prezidentom.
Jej životopis, ako je nám doteraz známy, nič také neponúka. A aj keby po večeroch brala lekcie, akosi to zahraničných partnerov nemôže uspokojiť. Privliecť na stretnutie človeka významne nižšieho rangu, prípadne úplne od veci – to je prípad Troškovej –, je nevhodné.
Partneri však nevedeli, že u nás o rangu nerozhoduje ani životopis, ani skúsenosť, ale blízkosť premiérovi, to jeho mocenské vyžarovanie a priazeň ustanovujú nárok.