Po summitoch so SaS a spol. má prezident jasno, že demokratická opozícia berie len jeho druhú možnosť – predčasné voľby.
Prvú, ktorou je „rozsiahla a zásadná“ rekonštrukcia vlády, si viac či menej neprosia. Zásadná otázka je, či nerobia náhodou chybu.
Výpady predsedu Fica akcelerujú – útočí každý deň – v čoraz ostrejšej špirále a avizujú pálenie mostov, nie chuť krátiť volebnú periódu.

Ešte aj keď ostré naratívy akoby predčasné voľby očakávali. O čo väčšou hlúposťou totiž je „sorosovanie“ a fantázie o „štátnom prevrate“ (a podobne), o to evidentnejšie je, že takýto brutálny typ agitácie cieli už na (pevné?) jadro elektorátu Smeru.
Zo „Sorosa“ a „prevratu“ cítiť akoby mobilizáciu, pričom na kaviareň práve abdikuje.
Vie totiž, že priazni soclib verejnosti, ktorej časť – tá hlúpejšia – uprednostnila premiéra pred Sulíkom, je po Kuciakovi koniec.