Prekáža im teda chlapík, ktorý pomáha organizovať pochody. Vraj, aha ho, robí s Via Iuris, ktoré – ako investigoval Glváč – zobralo dakedy grant od Sorosa.
Čiže takto, ak sa angažujete mimo sféry koaličného vplyvu, nájdu vám vlákno k Sorosovi. Lebo kto tu nabudil občiansku spoločnosť, ak nie on?

Dobre si ešte pamätajú, ako onehdá posielal peniažky na fungovanie mimovládok, ktoré sa šli potrhať v 90. rokoch, len aby sme tu nemali Mečiara inštalovaného natrvalo. Takže ešte predtým, ako prebehli farebné revolúcie a majdany, odohral sa u nás tento proeurópsky obrat v 1998.
Za náš vstup do Únie možno pri tejto logike občianskej nesvojprávnosti - ako ju razí Smer - viniť Sorosa.
Lebo demokratická infraštruktúra tu nebola, bolo ju treba pokladať. Áno, prachy prišli zvonka aj ľudia prišli zvonka, ako už toľkokrát. Nevďak a zúrivosť nasledovali, ako keď bolo treba vysťahovať českých učiteľov a úradníkov, aby aj posledný Jano mal úrad, lebo bol náš a nie cudzí.
A prekáža im opozícia, prekáža im to odvrávanie, ten mnohohlas. Keď oni potrebujú najmä pokoj na prácu.
Ale povedzme si, opozícia robí len to, čo je jej úlohou: využíva chyby súčasnej moci a tlačí sa na jej miesto. Aj s trápnymi chybami, ako keď sa Nicholsonová pýtala – hrdinka špionážneho trileru – či bol Krajmer na mieste činu zametať stopy.
Toto je chvíľa opozičníkov aj preto, že koalícia nedokázala sama kanalizovať hnev ničím podstatnejším ako ufrflaným poodstúpením Troškovej a Jasaňa.