Andrew Baruch Wachtel, Po komunismu stále důležití, preložila Martina Kerlová, Academia 2017
Spisovatelia vo východnej Európe sú určite dôležití aspoň pre autora knihy. Andrew Baruch Wachtel vymyslel edičnú radu Writing from Unbound Europe (Texty z nespútanej Európy), aby sprístupnil anglicky hovoriacim čitateľom literárne diela východnej Európy.
Má za sebou dve desaťročia akademických i praktických skúseností. Profesijne sa venoval literatúre nášho regiónu ako prekladateľ, kritik i vydavateľ, preto vie písať o súvislostiach, ale – a to je najdôležitejšie – aj o konkrétnych dielach východoeurópskych autorov. Zo Slovákov sa nakoniec do jeho pozornosti dostala len pôvabne zmiešaná dvojica Ľudovít Štúr a Rudolf Schuster.
Autor ponúka kvalitne spracovaný dokument vývoja, v záveroch je však málo ambiciózny. Obáva sa vážnejších hodnotení i presahov do iných spoločenských sfér.
Ponúkajú verejnosti pravdy
Wachtel prekvapuje máločím. Najviac hádam hneď na začiatku. Definuje východoeurópsky priestor práve cez postavenie literátov, keď píše „Východná Európa je tá časť sveta, kde bola vážna literatúra a tí, ktorí ju tvoria, tradične nadhodnotení.“
Turisti si v uliciach a na námestiach východoeurópskych miest rýchlo všimnú, komu sa najviac stavajú pomníky. Namiesto vojvodcov a štátnikov tu z kameňa stoja básnici a spisovatelia.
Nechýba aj kúsok prehnanej idyly. Lebo vraj každý ruský taxikár vie odrecitovať pasáže z Eugena Onegina, poľskí obchodníci poznajú básne Adama Mickiewicza a Slovinci si pri národnej hymne spievajú text národného básnika Franca Prešerana.
Pozornosť venovaná vyhláseniam Solženicyna, Czeslava Milosza a Václava Havla jasne ukazovala verejnú pozíciu ich autorov.
