Autor je literárny kritik a pedagóg
Bol mrazivý február. U seba, doma, boli zastrelení dvaja ľudia, ktorí verili, že majú celý život pred sebou. Chystali svadbu a zrazu mali pohreb. Tá mladá dvojica pochovávaná v svadobných šatách, to sme my.
Tiež sme si mysleli, že Slovenská republika, náš spoločný domov, je civilizovaná európska krajina s budúcnosťou. Lenže ona takou nie je. Oplýva síce množstvom inštitúcií a verejných funkcií, no chýbajú jej tí, ktorí by im dokázali dať ľudský rozmer.
Spoločnosť sa zaobíde bez výrazných prejavov hrdinstva, pokiaľ v nej každý splní svoju rolu. Civilizovanú krajinu poznať podľa toho, že v nej nik nemusí nahrádzať činnosť celých úradov a keby už k tomu došlo, dostane sa mu poďakovania i ochrany a tí, ktorí zlyhali, s ospravedlnením odstúpia zo svojich postov.
