Ahoj, Peťo.
Bol si podvečer na manifestácii? V ruke si držal transparent a naň si vlastnoručne nakreslil slovo ZLOBA, z ktorého kvapkali vodovočervené slzy? Bol. Škoda, ja som tam nebol, skúšali sme v SND Halévyho operu Židovka, na druhý deň bolo predstavenie s dvoma hosťami.
Bál som sa o Teba. Predstavoval som si, ako kráčaš hore námestím, vlečieš ho za sebou po zemi, akýsi skrvavený tieň, a celý čas som sa pýtal, prečo Ty a nie ja. Prečo práve Ty máš niesť toľkú ťarchu svedomia kohosi iného, keď vlastne môžem za všetko JA, čo sa tu deje a nikto iný, mňa dobehlo vlastné zlo a práve ja som tam nemohol byť, aby som sa verejne kajal.
Mal by som verejne prekľačať Námestie SNP zdola hore a naopak, ja som ten démon zla, Peťo, keby si mi videl do duše, zľakneš sa a nikdy viac mi ani len esemesku nepošleš. Stal som sa totiž katolíckym kardinálom, veď pamätáš, písal sa vtedy rok 1414, všetko bolo vtedy v podstate tak ako dnes, dostal som do rúk absolútnu moc a jedného dňa som mal popraviť akéhosi žida.
Tou istou rukou
Nič mimoriadne, bežná prax vo funkcii vysokého štátneho úradníka, podobne by konal na mojom mieste každý, kto by sa chcel vymknúť z mnou nastolenej štátnej doktríny. Len nech si pekne zomrie. Veď takéto niečo fungovalo aj za komunistu, aj za jeho fašistického kolegu Heidricha. Ten keď napríklad pravou rukou hajloval Hitlerovi na Pražskom hrade, potom v úrade podpisoval rozsudky smrti, tak tou istou rukou doma, po krvavej šichte, pohládzal synkove blonďavé vlásky.
So stínaním hláv nemal žiadny problém. Kto sa mu spriečil, jednoducho visel, aby všetci videli, ako dopadnú tí, čo myslia a konajú inak, ako káže jeho absolútna moc. Veď nič sa nedialo, bola len splnená litera zákona a v podstate to bola jednoduchá metóda, ako udržať štát, vedený jedným bezcharakterným masovým vrahom. Vždy to takto v dejinách bolo a bude, prečo by som mal byť ja výnimka.
Jeho dcéra
Skôr, než som toho žida vydal katovi, opýtal som sa ho, čo spravil, vraj dáku hlúposť, už si ani nepamätám, bolo to dosť dávno, dačo nevhodné povedal na moju adresu alebo čosi vyviedol, čo som ja zákonne zakázal, ale nakoniec dodal, že ma pozná. A že to som bol ja, komu raz pri požiari zhorela žena, no a mal som vraj aj dcérku, ktorá je od vtedy nezvestná.
