Politici tohto regiónu trpia akútnou neschopnosťou odhadnúť správny čas odchodu. A tak väčšinou odchádzajú pod tlakom verejnosti.
A to je už pád. Vždy plný hanby.
Po Robertovi Kaliňákovi sa nebudú pomenovávať ulice ani školy. On bude ten, ktorý chcel politicky prežiť všetko: podozrenia z korupcie, zavádzanie novinárov aj chronickú nedôveru veľkej časti verejnosti.
No nakoniec ho prepustila zo zamestnania pokojne protestujúca masa. Po tom, ako mu vysvetlila, že jeho pracovná morálka bola mizerná.
Keby Kaliňák odstúpil na druhý deň, keď Slovenskom otriasla správa o poprave novinára Jána Kuciaka, mohol dať väčšiu šancu Ficovej vláde na prežitie. Lenže Fico aj Kaliňák sú žiakmi mečiarovskej politickej školy, kde je priznanie si morálnej zodpovednosti slabosť a v zapieraní a útokoch na kritikov je sila.

Samotný odchod Kaliňáka nič nevyrieši. Je len prvým nevyhnutným krokom, aby verejnosť nadobudla dôveru, že polícia bude s rovnakou vážnosťou preverovať aj Kaliňáka a Počiatka, ak sú podozriví z korupcie, ako preverovali odvážneho prokurátora Vasiľa Špirka po tom, ako začal vyšetrovať kauzu, ktorá sa im lepila na päty.
Smer a Fico vo svojej snahe chrániť Kaliňáka predviedli absolútnu stratu politického úsudku. Podceňovali morálne nároky národa, až kým desiatky tisícov pokojne protestujúcich občanov povedali: toto je priveľa.
Nikto by nestrpel zamestnanca, ktorý vymýšľa konšpirácie namiesto toho, aby prevzal zodpovednosť za zlyhania a neodviedol prácu, na ktorú bol zamestnaný na štyri roky.
A pri pracovnej morálke, akú Fico a jeho brigáda predviedli, výpoveď jedného alebo dvoch zamestnancov už vôbec nemusí stačiť, aby to bola slušná firma.