Autorka je riaditeľkou Ligy za ľudské práva
Po ôsmich rokoch si dnes z nástenky konečne zložím komentár Lukáša Filu pre denník SME „Kaliňákov rozum“, v ktorom reagoval na protiprávne vyhostenie Mustafu Labsiho do Alžírska, ktoré nariadil minister vnútra napriek predbežnému opatreniu Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré to zakazovalo.
“Očakávame vládu, kde poradný zbor premiéra či premiérky nebude reprezentovať výlučne pohľady úspešných mužov.
„
Tento komentár som si vtedy vystrihla a pripla na nástenku, aby mi pripomínal, kam až je štátna moc schopná zájsť – vtedy pri Alžírčanovi, inokedy zas pri nás, občanoch (však, Hedviga?).
Po veľmi dlhom čase od pamätného odchodného vystúpenia Mečiara v televízii som mala pocit úľavy z toho, že nezničiteľného a neodvolateľného ministra konečne dostihol osud a dúfam, že minimálne najbližších osem rokov ho už v kresle ministra vnútra neuvidíme.
Ale. Kým pred dvomi týždňami by toto na upokojenie situácie stačilo, dnes je to už príliš málo. Pretože voľby nie sú bianko šek na štyri roky.
