Autor je evanjelický teológ
Dokedy, Bože, trestať budeš tento ľud? Veď je tvoj a k tebe sa vinie. Pozri len, ako ti spievajú a modlia sa. Otcovia a mamy ich vychovali v úcte k tebe. Aj neznaboh o nich pekne povie, že sú „kresťanské Slovensko“, priznajúc sa k nim, keď čaká ich hlas vo voľbách.
Viem, cez prorokov si im odkázal: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko! Nikto mu to však už nepripomína. Kde sú teraz jeho pastieri? Povrchne liečia rany tvojho ľudu. Vravia: len pokoj, pokoj. A pritom pokoja niet. Kam odložili prorocké slovo? Ach, Bože, prečo sa pri nich plní tvoj súd: Zbytočne ma uctievajú, lebo ľudským príkazom učia ako učeniam Božím.
A tomuto ľudu neprekáža ani keď im plevy predávajú ako zrno, ako hovoril iný tvoj prorok. Pošomrú, ponadávajú a potom si aj tak zvolia takého, čo sa nimi, stojac na ich zohnutom chrbte, chváli, aký dobrý ľud oni sú, keď s nízkymi platmi veľa vydržia. Zvrátenou logikou bezradného to pokladajú za zásluhu a opakujú, že chudoba cti netratí.
