Ty si na mňa sotva budeš pamätať, ty si bol mladý talentovaný právnik a veľká nádej SDĽ, ja decko motajúce sa okolo rodičov novinárov a tety poslankyne. Patril si k jedným z mojich hrdinov, keď som si kreslila preteky autíčok s číslami strán, a dúfala, že demokratickej ľavici sa podarí poraziť HZDS s Mečiarom. V období 1992 – 1998 som mala osem, respektíve štrnásť rokov.
Moji rodičia a zvlášť mama boli v najlepších rokoch, úprimne verili, že pomáhajú robiť krajinu lepšou, mamine ustavičné pretáčanie diktafóna znelo naším petržalským bytom a jej údery do medzerníka muselo byť počuť až na dvanáste. S ňou a rovnako aj Markou sme absolvovali nejeden míting, ľavicový deň či futbal v Rišňovciach. Futbal som si s Tebou nakoniec zahrala aj ja. Bol si vychýrený strelec, vždy si musel dať najviac gólov, darmo bol niekto v lepšej pozícii, strieľal si ty.
