Autor je profesorom politických vied na Princetonskej univerzite
Volebné výsledky v Taliansku, kde populisti a extrémne pravicové strany viedli rebríčky prieskumov, po dvoch katastrofách – brexite vo Veľkej Británii a víťazstve Donalda Trumpa v USA – zrejme upevnia spoločné presvedčenie liberálov: že ľudia si tieto kalamity privodili sami.
„Obyčajní občania“ sú podľa tohto názoru takí neracionálni a neinformovaní, že robia hrozné rozhodnutia. Niektorí idú ešte ďalej a pripisujú im aj súvislé preferencie nedemokratických vodcov. Istá kniha, ktorá vyšla len nedávno, dokonca tvrdí, že problém sa dá zhrnúť výrazom Ľud verzus demokracia.
Takéto diagnózy sa ale veľmi mýlia. Keďže sa sústredia na názory jednotlivých občanov, unikajú im systémové dôvody dnešného ohrozenia demokracie. Následkom toho potom nevyhnutne dôjdu k nesprávnym praktickým ponaučeniam.
Ak sa niekto naozaj nazdáva, že voliči sú neschopní alebo neliberálni, tak sa natíska ďalší logický krok, vziať im ešte ďalšiu rozhodovaciu moc. Namiesto toho, aby sme sa uchýlili k technokracii, mali by sme sa pustiť do konkrétnych systémových problémov, ktoré pomohli k víťazstvu populistických politikov.
Polarizácia je dobrý kšeft
Existuje veľa dôkazov, že občania nie sú až tak dobre informovaní, akých by ich rada videla demokratická teória. Hlavne v USA politológovia opakovane ukazujú, že realistický pohľad na ľudí sa drasticky rozchádza s poučkami z občianskej náuky. Voľby však nie sú ani testmi občanov, ani magisterskými štátnicami vo verejnej správe. Voliči nepotrebujú detailnú znalosť a preferencie pri každej politickej otázke: širšia orientácia a schopnosť prijímať narážky od inštitúcií, ktorým dôverujú – politikov, novinárov, alebo, božeuchovaj, odborníkov – môžu stačiť.
