Udalosť roka
Demisia Fica (aj Kaliňáka). S premiérom Pellegrinim, ktorého už prijal Kiska, povstáva vláda Fico IV bez Fica. Cena za možnosť dovládnuť (podľa vzoru Kaczynski), ktorú ako výhodnejšiu pre seba a Smer je predseda ochotný vyplatiť (v „keši“), je takmer horibilná. Nie je ňou nič menej než koniec v pozícii definujúcej jeho politický obraz.
S pravdepodobnosťou vyššou než značnou totiž štvrtýkrát už premiérom nebude. Eskalácia výnosov z bruselských fondov v rokoch 2018 - 2020 sa dá čo do šírky a mohutnosti pripodobniť iba k delte Nílu, takže – vedno s národným tendrovaním – vysvetľuje nečakanú obeť celkom dostatočne, aby sa ešte špekulovalo o ďalších alternatívnych motiváciách
napr. zahládzanie stôp, beztrestnosť).
Fico dáva do banku vlastnú politickú budúcnosť, len aby ako predseda Smeru zostal distribučným strediskom a pánom tokov a veľtokov z EÚ, ktoré širšie a „žírnejšie“ už nikdy nebudú.
Udalosť týždňa (svet)
T. Rex skončil. S Trumpom sme zažili – a ešte zažijeme – ledačo, ale odvolať ministra cez twitter je prisilné azda aj naňho. Insideri pád Tillersona očakávali. Nezhody so šéfom mal až strategického charakteru, čo sa vzťahuje nielen na širšie traktovaný spor o ruskú politiku, ale trebárs aj odstúpenie od klimatického paktu či najnovšie na clá na oceľ a hliník atď. Kde všade – žiaľ – prejavil Tillerson viac rozumu a citu pre americké vodcovstvo (slobodného sveta) ako pán Bieleho domu.
