Autor je politológ
Po prvé, neboli naplnené politické ciele, ktoré sám prezident deklaroval. Je úplne zrejmé, že Ficov návrh žiadnou zásadnou rekonštrukciou vlády nebol. Fico (a Kaliňák) budú vládnuť ďalej - v zastúpení. Ak si to všimli aj za hranicami Slovenska („Slovenský premiér robí z národa hlupákov“ - Die Welt), vie to určite aj prezident. Nebola tým naplnená prvá podmienka prezidenta.

Po druhé, nechal si od Roberta Fica nanútiť neústavné podmienky jeho demisie. Fico zasiahol do jeho kompetencií a nadiktoval mu meno nového premiéra.
Prezident vôbec nemal pristúpiť na túto hru a podmieniť ju tým, aby mu Pellegrini doniesol podpisy poslancov. Mal jednoducho postaviť Fica pred voľbu – ak chce odstúpiť, nech odstúpi. A ďalej, že bude konať presne v zmysle Ústavy.
Po tretie, ak by aj Fico neodstúpil, v pondelok by jeho vláda čelila odvolaniu. Vo svetle piatkových protestov, pod medzinárodným tlakom. Kiska mohol urobiť to, čo urobil Michal Kováč – v pondelok vystúpiť v parlamente a kľúčovým prejavom vyvolať zmenu postoja časti aj dovtedy deklaratívne provládnych poslancov. Tam by sa ukázala ich skutočná podpora.
Tak či tak by bola Ficova pozícia natoľko neudržateľná, že ak by aj v pondelok odvolaný nebol, abdikovať by skôr či neskôr musel. Až potom mohla nastať situácia, ktorú včera Kiska zbytočne urýchlil. Toto boli nepochopiteľné taktické chyby.
Vláda odborníkov
Evidentne však chýbala stratégia: prezident by totiž ani tak nemusel akceptovať Pellegriniho. Stále mohol poveriť zostavením vlády niekoho zo Smeru, ale s predpokladom slobodného konania, napríklad Maďariča. Mohol tiež vyzvať všetky demokratické parlamentné kluby, aby mu predložili odborných kandidátov a pokúsiť sa zostaviť vládu skutočne široko reprezentujúcu „výsledky volieb“, resp. aktuálne zloženie parlamentu.
V každom jednom prípade by sa väčšina skladala nanovo a kdekto mohol „prebehnúť“.