SME

Ten, kto si myslí, že mu slobodu iní vybojujú, jej nie je hoden

Chceme žiť v krajine, z ktorej nám nebudú odchádzať deti.

Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Autorka je režisérka

Stáli sme na Námestí slobody a potichu spievali hymnu. Viacerí sme mali v očiach slzy. Bol v nich smútok za dvoma zavraždenými mladými ľuďmi, hnev, kam sme sa to dostali, ale zároveň aj citové pohnutie z faktu, že sme súčasťou takého veľkého davu. Že tu nie sme len niekoľkí spriaznení ľudia uzavretí vo svojej bubline, ktorí sme pocítili potrebu vyjsť do ulíc, že nás nie je len pár, ktorí toho už máme dosť. Sme dav.

Bez toho, aby sme sa koordinovali alebo dohovárali, stretali sme na pochode priateľov, známych a príbuzných. Šli sme ticho. Pokojná sila. Naplnená odhodlaním.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cestou domov sme narazili na suseda so štrnásťročným synom. „Zaujímavé, ako táto mladá generácia nemá skúsenosť s demonštráciami,“ povedal sused. „My, vycvičení povinnými prvomájovými sprievodmi a zocelení novembrovou revolúciou sa vieme pohybovať v dave, vieme sa doň obliecť, vieme, čo sa môže stať, ako sa vyhnúť rizikám. Nuž, ale čo, každá generácia má svoju vlastnú príležitosť sa to naučiť.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Áno, žiaľ. Každá generácia má vlastnú príležitosť pokúsiť sa vybojovať si hodnoty, podľa ktorých chce žiť.

Deti v uliciach

V novembri a decembri 1989 som mala devätnásť a ako čerstvá študentka Vysokej školy múzických umení som bola buď na Námestí SNP, alebo v škole na Ventúrskej ulici. V tristoročnej budove sme na strojoch prepisovali vyhlásenia, letáky a petície, natierali chleby paštétou, otvárali kompóty, ktoré nám nosili dobrí ľudia, aby študenti v rámci okupačného štrajku nepomreli od hladu, rozmnožovali sme na videokazety záznamy zásahu na Národnej triede a potom sme ich zabalené do novín podávali cez okno ľuďom, ktorí prišli z gymnázia z Košíc, z martinských strojární alebo z Chirany Stará Turá.

Domov do Karlovej Vsi som zavolala raz za tri dni, aby naši vedeli, že žijem, alebo som sa po niekoľkých dňoch doma ukázala aj s hordou spolužiakov, rýchlo sme sa sprchovali, vyplienili chladničku a znovu šli reformovať spoločnosť. A otec sa len pýtal, či náhodou nie sme zmanipulovaní, a mama ma držala za ruku a hovorila, aby sme si len dávali pozor, lebo nás môžu zatknúť, odsúdiť, zbiť, znásilniť, zabiť.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C59U4 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Historické vyrovnanie sa s Ficom zatiaľ nie je na programe.


Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


SkryťZatvoriť reklamu