Autorka je režisérka
Stáli sme na Námestí slobody a potichu spievali hymnu. Viacerí sme mali v očiach slzy. Bol v nich smútok za dvoma zavraždenými mladými ľuďmi, hnev, kam sme sa to dostali, ale zároveň aj citové pohnutie z faktu, že sme súčasťou takého veľkého davu. Že tu nie sme len niekoľkí spriaznení ľudia uzavretí vo svojej bubline, ktorí sme pocítili potrebu vyjsť do ulíc, že nás nie je len pár, ktorí toho už máme dosť. Sme dav.
Bez toho, aby sme sa koordinovali alebo dohovárali, stretali sme na pochode priateľov, známych a príbuzných. Šli sme ticho. Pokojná sila. Naplnená odhodlaním.
Cestou domov sme narazili na suseda so štrnásťročným synom. „Zaujímavé, ako táto mladá generácia nemá skúsenosť s demonštráciami,“ povedal sused. „My, vycvičení povinnými prvomájovými sprievodmi a zocelení novembrovou revolúciou sa vieme pohybovať v dave, vieme sa doň obliecť, vieme, čo sa môže stať, ako sa vyhnúť rizikám. Nuž, ale čo, každá generácia má svoju vlastnú príležitosť sa to naučiť.“
Áno, žiaľ. Každá generácia má vlastnú príležitosť pokúsiť sa vybojovať si hodnoty, podľa ktorých chce žiť.
Deti v uliciach
V novembri a decembri 1989 som mala devätnásť a ako čerstvá študentka Vysokej školy múzických umení som bola buď na Námestí SNP, alebo v škole na Ventúrskej ulici. V tristoročnej budove sme na strojoch prepisovali vyhlásenia, letáky a petície, natierali chleby paštétou, otvárali kompóty, ktoré nám nosili dobrí ľudia, aby študenti v rámci okupačného štrajku nepomreli od hladu, rozmnožovali sme na videokazety záznamy zásahu na Národnej triede a potom sme ich zabalené do novín podávali cez okno ľuďom, ktorí prišli z gymnázia z Košíc, z martinských strojární alebo z Chirany Stará Turá.
Domov do Karlovej Vsi som zavolala raz za tri dni, aby naši vedeli, že žijem, alebo som sa po niekoľkých dňoch doma ukázala aj s hordou spolužiakov, rýchlo sme sa sprchovali, vyplienili chladničku a znovu šli reformovať spoločnosť. A otec sa len pýtal, či náhodou nie sme zmanipulovaní, a mama ma držala za ruku a hovorila, aby sme si len dávali pozor, lebo nás môžu zatknúť, odsúdiť, zbiť, znásilniť, zabiť.