Autor je dirigent a skladateľ
Útočiť a zapierať sa môže javiť ako úspešná taktika, fungujúca v politickom prostredí na Slovensku celé veky naprieč všetkými vládnucimi garnitúrami. Zo strany falošných štátnikov a ich komunikačnej taktiky ide o čitateľnú snahu dezorientovať, unaviť, otupiť a tým odradiť od ďalšieho úsilia tých ľudí, ktorí v sebe nosia túžbu po zmene a chcú k nej prispieť.
Politici, ktorí s takýmto osobnostným nastavením pracovali, si napokon touto taktikou zákonite privodili pád - ale medzitým stihli spomaliť, obmedziť, v mnohých prípadoch priam zničiť potenciál rastu krajiny, dezorientovať ľudí v nej žijúcich a premeniť tak život občanov v štáte na bezbrehé potácanie sa v nejasnej spoločenskej realite, v ktorej už nik ničomu nerozumie, a tak si hľadí svojho.
Nie sme tu za trest, zaslúžime si, aby politickí predstavitelia - správcovia krajiny, ktorí vo významnej miere ovplyvňujú naše životy, budovali štát v prospech verejného záujmu, slušne, zodpovedne a odbornou efektívnosťou. Štátnici majú byť nositeľmi takej kvality správania a konania, aby občania mohli preniesť ich vzorce správania a konania na úroveň vzťahov vo svojom sociálnom prostredí a spolu s nimi prispievať k rozvoju slušnej a funkčnej spoločnosti.
Ako napísal Michael Ignatieff, solidarita a slušnosť závisia najmä od skutočnej vzájomnosti v medziľudských vzťahoch, od dlho sa tvoriacich a vnútorne osvojených návykov, od kultúry a spoločného občianstva a od existencie lídrov, ktorí v týchto cnostiach idú príkladom.
