Hrozbou ku koalícii, že ak sa mu nový Pellegriniho ansámbel nebude zdať dosť „nepolarizujúci“, využije svoje ústavné právomoci, sa Andrej Kiska ponáhľal v ústrety volaniu ulice. Tá sa hlasmi desaťtisícov totiž dala počuť, že ani demisia Fico III nestačí a predmetom túžby nie je nič menšie než predčasné voľby.
Ministrom vnútra by nemal byť dlhoročný straník, tvrdí Pellegrini Čítajte Zrejmá snaha prezidenta držať krok s radikalizmom protestov, čím evidentne je „kompetenčná hrozba“, však prišla päť minút po dvanástej. Prezident síce nemal voči povereniu Pellegriniho (ústavno-zvyklostne) čistú alternatívu, i tak je však už samo toto meno polarizáciou z podstaty veci (eskalácia polarizácie).
Peter Pellegrini nemusí mať na konte škandál či kauzu (na tom, aby sa niečo „prevalilo“, sa už pracuje), čo je v Smere iste vzácna kvalita. Ako dlhoročný tieň a pobočník Fica, ktorý sa nikdy nezmohol ani na šelesty kalibru Maďariča, je však P. P. doslova negáciou tej zmeny, čo si vypýtala ulica. (Aj s opozíciou dokopy, ktorá sa na nečakane zdvihnutej vlne protificovského odboja vyváža v domnení, že nadišiel jej čas.)
