Autor študoval právo na Trnavskej univerzite v Trnave a Bezpečnostné a strategické štúdie na Masarykovej univerzite v Brne.
Toho, kto pozorne sleduje dianie na Blízkom východe, celkom určite neprekvapilo nedávne vyhlásenie saudsko-arabského korunného princa bin Salmana, podľa ktorého, ak Irán získa jadrovú zbraň, bude nasledovať rovnaký krok zo strany Rijádu.
Uvedené vyhlásenie pomerne dobre zapadá do aktuálnej blízkovýchodnej reality poznačenej iránsko-arabskou rivalitou, zároveň je aj znakom vzrastajúcej asertivity Saudskej Arábie, ktorá môže byť tak reálna, ako aj maskovaná. Rijád ním totiž vyslal signál, že je v krajnom prípade ochotný sa o svoju bezpečnosť postarať sám, veď vôľu na to má a finančné prostriedky tiež.
Rijád chce konkurovať Teheránu
Vlastníctvo jadrovej zbrane má spravidla dve príčiny, ktoré sa v niektorých prípadoch môžu prekrývať: snahu o zaručenie vlastnej bezpečnosti alebo získanie hegemonického postavenia v regióne, čo je predovšetkým prípad Iránu.
Jeho jadrový program je však neakceptovateľnou výzvou tak pre Izrael, ako aj pre Saudov, čo viedlo k vzniku neformálnej koalície medzi uvedenými štátmi (napr. vo forme spolupráce tajných služieb), ktorej účelom je mocenské vyvažovanie Iránu.
