Skráťme si chvíľu počas fixovania Pellegriniho kabinetu návratom k Ficovým slovám o Sorosovi. Keď opadla prvotná vlna rozčúlenia z viditeľnej snahy odbočiť od témy – vraždy a investigatívy – všimli sme si snahu rámcovať udalosti v širších súvislostiach.
A doručiť tak akúsi mapu najmä voličom Smeru, aby sa mali čím oháňať. Fico im miesto novej Gorily alebo nového Novembra ponúkol svoje výrazivo.
Poň si zašiel – ako sme už konštatovali – jednak na konšpiračnú scénu a tiež k Orbánovi. Ten totiž na plné ústa hlása, že jeho vláda nebojuje so slabou opozíciou, ale s celou sférou mimovládok a médií. Tú v skratke nazýva heslom Soros.
Ako už odtušil Glváč, keď Fico povie Soros, nemyslí tým starého pána. Je to skôr symbol, ako istí ľudia chápu politiku, než príznak, že im totálne šibe.
Fico iba utvrdil svoj elektorát v mocenskej schéme, ktorá mu bola vlastná už dávnejšie. Že hrozbou pre jeho politiku nie je opozičná scéna – opakoval, ako ho nevedia poraziť vo voľbách –, ale občianska spoločnosť a médiá. Práve týchto aktérov videl na námestiach organizovať, sieťovať sa a reportovať. A inú kompromitačnú skratku ako Soros im dať nevedel.
