Sťahovanie zo Slovenska do Kanady môže byť poriadne mätúce. Ide o viac ako len o pocit z priestoru pre ľudí (štyria ľudia na štvorcový kilometer tu oproti 113 na Slovensku), more a ohromné temné lesy, o fakt, že polícia skôr hliadkuje na uliciach, než že by číhala na vodičov na skrytých miestach, alebo že v Kanade stačí jedna inštitúcia na vybavenie vodičského preukazu, zdravotného poistenia alebo dávok v nezamestnanosti, rýchlo a príjemne, namiesto páčenia týchto služieb z rozladených referentov na viacerých vládnych úradoch.
Nie, ide o viac ako iba o väčšiu slobodu a pohodlnejší život. Ide o to, že život sa tu zdá relatívne jednotvárny, dokonca – občas – trochu nudný. Vezmime si napríklad Teddyho.
“Ako by zareagovali Kanaďania, keby Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zavraždili u nich, pričom premiér by reagoval úškrnom.
„
Zatiaľ čo Slováci sa pripravovali na piatkové protesty #allforjan na pozadí tragických vrážd, mafiánskych zatýkaní a vlády, čo sa zubami-nechtami drží moci, obyvatelia vancouverského ostrova sa sami zhromaždili, aby protestovali, v mestečku Duncan (s 5000 obyvateľmi ).
Niekto objavil Teddyho, „stredne veľkého hnedého psa“, opusteného a priviazaného na krátkom povraze tak natesno, že sa mu zarezával do krku a hlavu mal silne opuchnutú. Podvyživený a špinavý, umrel dva dni nato napriek rýchlemu veterinárnemu zásahu.
Facebooková stránka #justiceforteddy zaznamenala 306 prísľubov účasti a 948 ľudí malo záujem prísť. Na takto malé mesto to naznačuje, že protest 3. apríla bude relatívne úmerne podobný búrlivej demonštrácii #allforjan v Bratislave.
Na smrti žiadnej živej bytosti nie je nič zábavné – hlavne na takej bolestnej, nedôstojnej a zbytočnej. Človek sa však neubráni úvahám, či by Teddyho smrť vyvolala toľké emócie aj na Slovensku alebo ako by zareagovali Kanaďania, keby Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zavraždili u nich, pričom premiér by reagoval úškrnom.
Stali sa Kanaďania – izolovaní od krutosti života inde – príliš sentimentálnymi? Alebo sa Slováci, tak ako matka Márie Troškovej („akoby sa v Taliansku či inde nevraždili novinári“), stali príliš bezohľadnými voči osudom iných po desaťročiach cynického zlého vládnutia?
Vplyvná kanadská rocková skupina Tragically Hip píše o „zastavení premávky, aby malé myšlienočky mohli bezpečne prejsť“. To je jeden z hlavných rozdielov medzi našimi krajinami. Ide o diaľnicu bez zákonov, ale s privilégiami oligarchov, a oproti nej o tiché mesto smútiace za psom. A v osudoch Jána a Martiny je to krajina snažiaca sa zistiť, do ktorého sveta patrí a akú cenu má život jednotlivca.
