V zložitej dileme, ktorú im nastavil prezident, sa Pellegrini a spol. rozhodli ponúknuť namiesto Ráža priechodnejšieho Druckera. Trvať na Rážovi a obviniť Kisku z protiústavnosti, sa Smeru-SNS-Hídu nepozdávalo. Zrejme právom, keďže konflikt by sa mohol stupňovať až k „prezidentskej“ vláde, ktorá by bola pre Smer, SNS a tiež aj Híd scenár zo všetkých najmenej želaný.

To, že torpédovať Pellegriniho prezident tentoraz nemieni, predznamenáva aj zmierlivejší tón (dobre informovanej) opozície. Aj keby Kiska prechovával palebné úmysly, Drucker je šikovný ťah vzhľadom na nekonfliktný vzťah s prezidentom, ktorým hrozbu zmenšil, ak nie rovno neutralizoval. Odhliadnuc od prednosti, že nevie naštvať nikoho, Drucker je najmä skúškou správnosti vety o personálnom vákuu, ktoré zaľahlo Smer od pivnice až po plafón a od Kútov až po Ubľu.