Kto si pamätáte, keď pred necelými dvomi rokmi na sneme Smeru vtedajší premiér Fico – ako ten minulý čas lahodí uchu! – predstavil program „politiky s ľudskou tvárou“. Pochopili sme, že strana sa hlási k dubčekovskej humanistickej ľavici. Len nám to po tom, čo sme videli a počuli, nesedelo.
Odvtedy si to rozmysleli aj v samotnom Smere a na ďalšom sneme sa nastavili na politiku dvoch kameňov (pozri evanjelium podľa Fica).
Ak môžeme už teraz konštatovať viditeľný trend čerstvo vyliahnutej vlády Petra Pellegriniho, povedali by sme, že v Smere sa naučili dve čarovné slovíčka. Prepáčte a prosím.

Počuli sme Ľubicu Laššákovú vysvetľovať, ako myslela výrok na adresu mimovládok. Vraj sektor je nejaký príliš tučný, takže kandidátka na ministerku kultúry predpokladala, že zdroje nutne tečú spoza oceánu. Aby tu ktosi baštrngoval s politikou.
Laššáková v kontakte s novinármi vlastne nevysvetľovala, ako to myslela, len pripustila, že výrok bol nešikovný a ospravedlnila sa zaň. Akože úplne normálne povedala prepáčte. S týmto prejavom ľudskosti mal špeciálne odstavený premiér Fico veľký problém. No hrať neomylných drsniakov sa aspoň dvom zo Smeru neoplatilo.