Autor je maliar a básnik
Varlam Šalamov píše v jednej z Kolymských poviedok, že kritický bod, v ktorom všetkým Stalinovým väzňom začína byť naozaj zima, je mínus päťdesiat. To je vtedy, keď pľuvanec zamrzne skôr, ako dopadne na zem.
Keď vystupujem z lietadla v mestečku Kirkenes v najsevernejšom kúte Nórska, pľuvanec nemení svoje skupenstvo, čo ma upokojí.
Pozvala ma sem priateľka Vierka, ktorá už 15 rokov pracuje ako lekárka v miestnej nemocnici. Od Arktídy nás delia iba malé ostrovčeky Špicbergov. Biele odtiene snehu a ľadu vystrieda v noci strhujúci tanec polárnej žiary. Ani v tomto vesmírnom tichu nedokážem nemyslieť na udalosti, ktoré v posledných dňoch otriasajú Slovenskom.
Nórsko je pravdepodobne najekologickejšou krajinou na svete. Napríklad mu patrí prvenstvo v počte elektromobilov. Každé štvrté auto čerpá energiu z akumulátorov, majitelia týchto vozidiel sú oslobodení od cestnej dane a parkovanie v mestských centrách majú zadarmo.
Ekologické a sociálne postoje Nórov sa premietajú aj do vzťahu k prírodnému bohatstvu. Po objavení ropy v sedemdesiatych rokoch vznikli štátne fondy na správu a rozmnožovanie príjmov plynúcich z jej predaja.
