Autor je ekonóm a publicista
Vymenovanie novej vlády Petra Pellegriniho na pôdoryse staronovej koalície dáva šancu opozičným stranám vyjasniť si, čo vlastne chcú pre krajinu a občanov urobiť, akú víziu predostrú a aké idey budú reprezentovať.
Je jasné, že heslá skoncujeme s korupciou už nestačia. Veľká väčšina vzdelaných občanov je frustrovaná a stavia sa kriticky k súčasnej moci, ale zároveň súčasná parlamentná opozícia pre nich vôbec nepredstavuje alternatívu – nie je ich voľbou.
Prezident na hrane ústavnosti nevymenovaním Ráža za ministra vnútra zachránil súčasnú koalíciu a odvrátil predčasné voľby, a poskytol tak priestor na tvorbu novej politiky pre Slovensko.
Ústup tradičnej ľavice aj pravice
Pozrime sa do sveta a skúsme z tohto odvodiť, akou cestou by sa mohla kreovať opozičná politická scéna. Je zrejmé, že v súčasnosti dominujú dva prúdy: ľavicovo-liberálny, ktorý pod štítom charizmatického, rétoricky dobre vybaveného a vzdelaného lídra typu Macrona alebo Obamu (Clintonová prehrala za neférových podmienok) spája protestný hlas nespokojných občanov s establišmentom.
Druhý prúd predstavuje CDU a Angela Merkelová. Dokázala stranu posunúť do centra s akcentom na sociálne otázky, ktoré prevzala od sociálnych demokratov, a tým ich odsunula do úzadia. Podľa toho, ako tlačí na sociálne, národne alebo liberálne otázky, manipuluje s popularitou jednotlivých konkurentov.
