Autor pôsobí v INESS
Platformy zdieľanej ekonomiky Uber a Taxify predstavujú novú príležitosť. Príležitosť pre ľudí s autom, ktorí si namiesto večerného sledovania reality show môžu privyrobiť.
Príležitosť pre ľudí, ktorí sa chcú lacnejšie a komfortne odviezť v piatok večer z mesta domov. Príležitosť pre parkovaciu politiku mesta, pre verejnú dopravu alebo pre kvalitu ovzdušia.

Týmto príležitostiam však stoja v ceste regulácie z minulého tisícročia.
Tie rozoznávajú len dve kategórie osobnej prepravy: autobusy a taxíky. Nepoznajú niečo ako platforma zdieľanej ekonomiky. A tak vznikajú problémy.
Na týchto platformách totiž nejazdia taxikári ani autobusári. Jazdia na nich obyčajní ľudia s voľným časom a automobilom.
Tí nemajú priestor, čas ani peniaze splniť všetky byrokratické požiadavky a regulácie spojené so získavaním licencií a povolení. Pre väčšinu takýchto vodičov to nie je kariéra - veď polovica z nich najazdí menej ako desať hodín do týždňa a viac ako dve tretiny vodičov do pol roka na platforme skončí s jazdením.
Na platformách stretnete učiteľky, dôchodcov, študentov, nezamestnaných alebo začínajúcich podnikateľov, ktorí si potrebujú vykryť životné náklady.