SME
Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

Ponaučenia z irackej vojny po pätnástich rokoch

Vojna v Iraku ukázala, že cena za jednostranné vzdanie sa diplomatických postupov môže byť nesmierna.

(Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Javier Solana bol vysokým zástupcom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, generálnym tajomníkom NATO.

Ubehlo presne pätnásť rokov, odkedy sa začala jedna z najosudovejších epizód raného 21. storočia – vojna v Iraku. Po útokoch z 11. septembra 2001 napísali francúzske noviny Le Monde slávne vyhlásenie "Nous sommes tous Américains"(Všetci sme Američania) a dokonca predpovedali, že Rusko sa stane hlavným spojencom Ameriky.

No invázia prezidenta USA Georgea W. Busha do Iraku v marci 2003 rozbila túto vyhliadku na márne kúsky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz už vieme, že táto vojna, okrem toho, že spôsobila mnohé súčasné problémy na Blízkom východe, znamenala aj začiatok konca hegemónie Ameriky po studenej vojne. Vieme aj to, že hoci ju vydávali za súčasť „vojny proti terorizmu“, základy pre inváziu boli položené dávno pred 11. septembrom.

Misia splnená

Už v januári 1998 poslal neokonzervatívny Projekt za nové americké storočie (Project for a New American Century, PNAC) list vtedajšiemu prezidentovi Billovi Clintonovi, ktorým ho žiadal o zosadenie Saddáma Husajna. A keď George Bush v roku 2000 vyhral prezidentské voľby, vyhlásil Irak za jednu zo svojich dvoch popredných bezpečnostných priorít.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nie náhodou bolo súčasťou Bushovej vlády desať z celkovo 25 signatárov stanov PNAC vrátane Dicka Cheneyho ako viceprezidenta a Donalda Rumsfelda ako ministra obrany.

Už onedlho sa Bushova administratíva prejavila ako priam posadnutá propagovaním myšlienky, že Irak má zbrane hromadného ničenia, napriek tomu, že chýbali akékoľvek presvedčivé dôkazy. V septembri 2002 dostal Rumsfeld momentálne už odtajnenú správu výzvednej služby, podľa ktorej „nevieme vôbec presne, čo všetko vlastne nevieme“ o „stave programov ZHN“ v Iraku. To však nezavážilo.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Eduard Heger.

Pád vlády chce 75 poslancov, ďalší to silne zvažujú.


2 h
Harry & Meghan mal premiéru na Netflixe.

Na ich dokumentárnu sériu reaguje kráľ Karol takticky.


6 h

Pokračuje aj debata, ako by napríklad Fico mohol zneužívať kompetenciu, ktorú nemal.


8. dec

Holandsko a Argentína hrajú štvrťfinálový zápas na MS .


3 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia

Také jednoduché to nebude.


4 h

Možno by pomohlo, keby vystúpil Vilo Rozboril.


5 h
Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso.

Vatikánske archívy ukazujú zhrozenie z Tisa aj zvrátenosť Vojtaššáka.


6 h
Nataša Holinová

Dobrou správou je, že Matovičovo zhabanie auta sa medzi návrhy nedostalo.


8 h
SkryťZatvoriť reklamu