Autor je teológ a spisovateľ
Bolo horúco. Napriek tomu, že bolo popoludnie a dvíhal sa vietor. Na mieste, kde nás doviedli, nebolo nič, kde by sme sa ukryli pred rozpáleným vzduchom. Mal som iba malý plášť, od matky. Dala mi ho predtým, ako nás sem doviedli. Cestou sme museli vyniesť náklad, bol som vyslabnutý, zakopával som, niekto mi občas pomohol, ostatní sa iba prizerali.
Mesto bolo z diaľky pokojné. Obyvatelia sa zvykli poobede ukrývať doma, horúčavy sú v tomto období neznesiteľné aj v noci a ťažké vína, ktoré pijeme na osvieženie, prinášajú malátnosť. Z kopca som videl turistov a obchodníkov, ako nepripravení na naše počasie vchádzajú čo najrýchlejšie do centra. Nemali sme vodu, podobne ako ju čoskoro nebude mať Johannesburg ani Londýn, len o tom jeho obyvatelia ešte nevedia. Nemali sme krémy ani slnečné okuliare, iba jednoduché tienidlá. Keď sme vyniesli náklad hore, odpočinuli sme si, napili sa zohriatej vody a začali stavať.
Do večera sme boli hotoví, so stavbou aj fyzicky. No po zotmení sa vzduch ochladil, myslím, že sme dostali horúčku, snažil som sa zakryť plášťom. Ustlal som si medzi kameňmi.
Ráno prišlo na kopec veľa ľudí. Chodieval som sem predtým často a rád. Bol tu pokoj, hluk mesta ostal dole, sedávali sme nad krajinou, rozprávali sa, občas sme niečo zjedli, ale víno sme pili až po západe slnka. Večer sa k nám pridali nejaké dievčatá, ktoré skončili v práci, užívali sme si bezstarostnosť, pozerali občas na obzor, či neprichádzajú sľubované oblaky a trochu vlahy. Koryto rieky za mestom bolo posledné roky vyprahnuté a južné svahy prišli o všetko ovocie.
Niektorých som poznal z detstva, iní sa k nám dostali neskôr, žili sme spolu, pracovali a cestovali, zabávali sa, nemysleli sme na budúcnosť, žiadnu sme nemali. Teraz tu stáli so mnou, priniesli ovocie a čerstvú vodu, ráno bolo svieže, zdalo sa, že v noci trochu pršalo. Horúčka prešla, z mesta prichádzali ďalší ľudia. Nevedel som, ako sa mám správať, nechal som sa viesť, vedel som, že všetko urobia za mňa, no čakali, ako sa zachovám.
