Autor pôsobí na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Zákon o Policajnom zbore je pomerne rozsiahly právny predpis. Má deväť hláv a vyše osemdesiat paragrafov, no vymenovaniu prezidenta Policajného zboru je venovaný jediný odsek.
Toto takpovediac právne vákuum preto poskytuje pomerne široký priestor na diskusiu o tom, ako by voľba, respektíve vymenovanie šéfa policajtov mohlo vyzerať.
Podľa tretieho odseku šiesteho paragrafu citovaného zákona prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva minister vnútra, ktorému je za výkon svojej funkcie aj zodpovedný.
Minister na vymenovanie policajného prezidenta nepotrebuje žiadny predchádzajúci súhlas či odporúčanie iného štátneho orgánu, ako napríklad vlády či Národnej rady. Rozhodnutie o tom, kto bude prezidentom Policajného zboru, je preto vecou jedného človeka a v širších súvislostiach jednej politickej strany, ktorá tohto človeka nominovala na post ministra vnútra.
De facto to znamená, že policajný prezident je politickým nominantom.
Nezávislý prezident
Aby sa obsadzovanie spomenutého postu odpolitizovalo a aby nevznikali žiadne pochybnosti o riadnom výkone funkcie prezidenta Policajného zboru, najmä v súvislosti s niektorými medializovanými kauzami, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú niektorých politických strán, celý výberový proces by sa mohol zmeniť.
