Autor je riaditeľ Transparency International Slovensko
Tri štvrtiny odsúdených za korupciu od roku 2012, keď Tibor Gašpar nastúpil do funkcie policajného prezidenta, pykali za úplatky nižšie ako tisíc eur.
Len tri percentá odsúdených korupčníkov sú volení predstavitelia, ukazuje nedávna analýza Transparency. Najvyššie postaveným právoplatne odsúdeným politikom za korupciu za posledných šesť rokov je starosta malej obce na východe s menej ako dvetisíc obyvateľmi.
Slovenskej polícii podľa prieskumu Eurobarometer neverí 52 percent občanov, čo je druhé najhoršie číslo v EÚ po Bulharsku. Priemer nedôvery v Únii je len 25 percent. Českí či rumunskí policajti, ktorí začiatkom dekády čelili podobne vysokej nedôvere, ju dokázali medzitým znížiť o polovicu (ČR), respektíve o tretinu (Rumuni). U nás sme sa v tomto smere od roku 2010 nikam nepohli.
Nie je ťažké ponúknuť ešte viac čísel, ktoré ukazujú na to, že vedenie polície potrebuje zmenu. Kľúčovou otázkou je však to, ako nastaviť výber a hodnotenie policajného šéfa do budúcnosti.
Verejné výberové konanie, ktoré spomína časť politikov aj aktivistov, je totiž dobrým, ale zďaleka nie dostatočným krokom pre zlepšenie.
Čo by mal Drucker vedieť o Gašparovi Čítajte „Hraná“ transparentnosť
V prvom rade: politický výber policajného šéfa je štandardom v demokratickom svete. A najčastejšie to robí práve minister vnútra. Slovenská polícia funguje zle nie pre zlý systém výberu šéfa, ale pre mizernú politickú kultúru, kde kamarátstvo a obchody hrajú väčšiu rolu ako schopnosti a morálka.
Najčastejšie spomínaným návrhom zmeny je zaviesť verejné výberové konanie pri voľbe policajného prezidenta. Mať čas lepšie preveriť kvality kandidátov vo verejnej diskusii je určite dobrý krok.
Ale podobne ako protischránkový zákon nápad znie výrazne pôsobivejšie, ako v skutočnosti funguje.
