Autor je právnik
Ani po mesiaci to moja hlava neakceptuje. Vždy, keď počujem, že pred mesiacom niekto zavraždil Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, prebehne vo mne proces testovania reality s výsledkom – nie, to nie je možné.
Jána Kuciaka som videl prvýkrát zhruba pred rokom. Venovali sme sa vtedy porušovaniu základných práv pri výstavbe malých vodných elektrární. Videl som množstvo projektov, pri ktorých sa ohýbali zákony, ničili rieky, lámali charaktery a plnili účty. Jánov spôsob práce bol výnimočný. Bleskovo vedel z verejných zdrojov vyhľadať údaje, oddeliť podstatné od nepodstatného a všetko to prehľadne nakresliť, aby bolo jasné, kto je kto. Aj v prípade malých vodných elektrární odhalil nitky vedúce ku Kaliňákovým ľuďom.
Skvelú prácu vykonal aj pri opise Kočnerových biznisov, prepojení jeho firiem a čudných tokoch peňazí medzi nimi. Vyslúžil si za to slovné útoky, z ktorých sa Kaliňák vysmieval. Vtedy som Jánovi napísal. Chcel som mu povedať, že obdivujem, čo robí, a spýtať sa, či potrebuje nejakú pomoc. Veľmi ho to potešilo. A ja som šťastný, že som to urobil, lebo som ho mohol osobne spoznať.
Skromný, tichý, vtipný, bystrý chalan z malej dediny. S rukami, na ktorých bolo vidno, že si svoj nový domček prerába sám. Hviezda dátovej žurnalistiky, ktorá nevedela, že je hviezdou, a z ktorej boli lovci v kalných vodách čoraz viac nervózni. Aký obrovský dar pre Slovensko...
Vďaka jeho odhaleniam sa ťažšie kradlo. To on šetril štátne peniaze, aby bolo na učiteľov a zdravotné sestry. Robil to, čo mali robiť orgány štátu a tieto orgány práve v jeho kauzách zlyhávali ako na páse. So záverom: „Korupcia na najvyšších miestach nie je – ukážte mi jedného odsúdeného.“
Gambleri
Pred časom ma zaujalo, akým razantným spôsobom ohlasovali Gašpar s Kaliňákom ich nové priority. Raz išli seknúť po krku extrémistom, druhý raz zase tiahli na rómske osady. Pekná kombinácia. Pri boji s extrémizmom som sledoval, ako nešťastne sa začali niektoré stíhania, aby ich potom rušili, posilňujúc tak martýrov v zelených tričkách.
