Prečítajte si text, za ktorý šéfredaktorka SME Beata Balogová získala novinársku cenu 2018 v kategórii najlepší komentár.
Je to začarovaný kruh každého svojvôľou ošľahaného politika: čím dlhšie je pri moci, tým ťažšie znáša kritiku za kroky, ktorými sa vzďaľuje demokracii.
Keďže priznať si chyby alebo zlyhanie je neprípustná slabosť, začiatok konca, so silnejúcou kritikou sa dokáže vyrovnať len tak, že ju označí za útok. Na samotný štát. Lebo on je štátom. A tak aj on útočí.
Nevolí si elegantné zbrane, ale väčšinou také, ktoré ho ďalej unášajú smerom za hranice demokracie. Narastá jeho frustrácia a robí ďalšie chyby. A tým kritický hlas silnie. A ak ho počuje od veľkej časti národa, získava presvedčenie, že to musí byť sprisahanie.
Vyhráža sa. Stráca trpezlivosť. Ak krajina nie je dosť silne ukotvená v demokracii, tak nakoniec politik kritický hlas umlčí. A tak sa z krajiny stáva autokracia.
Začarovaný kruh maďarského autokrata
Viktor Orbán je už dávno unavený z kritických hlasov, ktoré mu pripomínajú, že demokraciu dávno len simuluje, a to v jej menej významných detailoch.
Že vytvoril skorumpovanú vládnu vrstvu a posunul ju mimo zákona. Vykŕmil ju z verejných zdrojov a ako odplatu pripravil pre voličov absurdné divadlo.
„Chcú ukradnúť našu krajinu. Nie jediným ťahom pera ako pred sto rokmi v Trianone, ale aby sme za niekoľko desaťročí sami od seba odovzdali našu krajinu iným, cudzím, takým, čo si nectia naše zákony a kultúru. Chcú, aby tu odteraz nežili naši potomkovia, ale niekto iný,“ presviedčal Orbán počas národného sviatku 15. marca svojich voličov o tom, že krajina, ako ju poznajú dnes, je v ohrození.
Kto ju ohrozuje?
