To, čo k nám prichádza z RTVS – zrušené relácie, odídení ľudia či reportérka, ktorá dostala ponuku, aká sa odmieta –, prezentuje riaditeľ Rezník ako generačný spor. Hovorí o skupine mladých odbojných redaktorov, ktorí sa zabarikádovali a s vlastným vedením komunikujú vypúšťaním emočných balónikov do médií.

Než sa autorka pustí do triedenia argumentov, musí priznať, že sa spolupodieľa na príprave diskusného formátu Večera s Havranom.
Možno práve preto, že aj táto relácia býva častým objektom kritiky – moderátor, ktorý je vraj príliš názorový, málo vyvážení hostia či apely na potrebu akejsi protirelácie –, dokáže sa priblížiť k podstate sporu.
Začnime tým, že riaditeľ Rezník dostal svojich (vyše) sto dní. Kritici nevynášali z porád hneď a zaraz. Aj napriek tomu, že napätie od samotnej voľby riaditeľa RTVS nepovolilo. To znamená, že Rezník síce presvedčil potrebný počet zástupcov v parlamente o svojej vízii telerozhlasu, no už menej sa mu darilo vnútri inštitúcie.