Dnes som prvý raz uvidel morskú vydru. Vyliezla z mora na mólo, v mestečku na severe Vancouverského ostrova, s chamtivými očami uprenými na preplnený smetiak. Pripomenula mi slovenskú babku, samý zadok a stehná a tenké príčinlivé labky. Vydra mi dovolila priblížiť sa k nej až znepokojivo blízko – kedy prestali divé zvieratá byť divé? –, až kým sa nevnorila späť do vody.
Neďaleko odtiaľ asi dvanásťročný chlapec, vyberal kraby, ktoré chytil do kovovej pasce, a zväzoval im klepetá, načo zišiel dolu do doku, kde ich ponúkal ako nohami olemované večerné menu okoloidúcim zadarmo.
Keď som prišiel na koniec doku, obzrel som sa a zbadal som, že vydra sa vrátila a teraz sa šplhala na chlapcovu krabiu pascu, kde bola ešte vždy návnada z kuracieho mäsa. Potiahla za ňu a vyšklbla sa a potom – v surrealistickom okamihu – zdvihla celú pascu, než aj s ňou zmizla v mori.
