Proti liberalizácii železníc, škrtom v zdravotníctve aj reformám verejného sektora (a tak ďalej) štrajkujú v týždni Francúzi. Presnejšie odborári, ktorí napĺňajú prognózy, že bezoblačná jeseň Macrona je nič proti testom, ktoré ho čakaj na jar.

To, že štrajk má byť trvalý, čiže tri mesiace dvakrát do týždňa, je odborársky „zlepšovák“, ktorý si vôbec nerobí starosti, že čo si počne päť miliónov pasažierov štátnej železnice, keď na svoje trate vybehne iba pätina spojov.
Popri železničiaroch, zdravotníkoch, pracovníkoch v energetike nasadli na protestnú vlnu aj študenti, čo u pozorovateľov oživilo emóciu revolučného roka 1968.