Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Slovensko zostáva krajinou dvoch tvári. Stále sa až priveľmi musíme potýkať s vážnymi systémovými zlyhaniami a kauzami, na druhej strane v posledných dvoch desaťročiach zažívame aj rozvoj, aký v našej histórii nemá obdobu.
Asi len málo štatistických údajov hovorí o úspešnom príbehu Slovenska tak veľavravne ako priemerná dĺžka života. Kým za tri desaťročia medzi rokmi 1960 až 1990 sa stredná dĺžka života Sloveniek zvýšila zhruba o tri roky a u mužov sa dokonca o necelý celý rok skrátila, za o čosi kratšie obdobie po roku 1990 získali naše ženy k dobru päť a muži dokonca až sedem rokov.
“Kým naši muži i ženy sa v priemere môžu na svoje zdravie spoľahnúť zhruba do ich 55. roku, Švédi si život bez vážnych chorôb užívajú podľa Eurostatu až o 19 rokov dlhšie.
„
Pozitívny vývoj ešte urýchlil náš vstup do Európskej únie, keď sme prijali celý rad opatrení na zvýšenie kvality a bezpečnosti potravín, lepšiu dostupnosť liekov a moderných zdravotníckych prístrojov alebo čistejšie životné prostredie. Konkrétne to znamená, že kým ženy narodené v roku 2003, pred naším vstupom do EÚ, sa v priemere dožijú 77,6 roka a muži 69,8 roka, dievčatá narodené v roku 2016 budú žiť takmer o tri a muži až o štyri roky dlhšie.
Znie to povzbudivo, sobotný Svetový deň zdravia je však dobrou príležitosťou pripomenúť si, že aj v tejto oblasti máme ešte čo doháňať. V rámci EÚ i OECD ide stále o jedny z najnižších hodnôt a napríklad Švajčiari, Španieli alebo Taliani sa v priemere dožívajú až o šesť rokov viac.
Ešte priepastnejšie rozdiely sa ukážu pri porovnaní veku, ktorého sa ľudia dožívajú v zdraví. Kým naši muži i ženy sa v priemere môžu na svoje zdravie spoľahnúť zhruba do ich 55. roku, Švédi si život bez vážnych chorôb užívajú podľa Eurostatu až o 19 rokov dlhšie.
Zabijaci Slovákov
Dôvody týchto rozdielov sú rôzne. Od historických cez chronicky známe nedostatky nášho zdravotníctva, ako sú chýbajúci lekári a zdravotné sestry, nedostatočný dôraz na prevenciu alebo modernizačný dlh nemocníc, až po životný štýl obyvateľov. Dôležité si je uvedomiť, že kým systémové zmeny budeme zrejme aj naďalej dosahovať len veľmi zložito a pomaly, mnohé držíme aj vo vlastných rukách.
Máme tendenciu výrazne viac fajčiť, ako je priemer EÚ, sme obézni a máme málo fyzickej aktivity – prekvapivo často aj u mladých ľudí. Obezitou alebo nadváhou trpí každé siedme dieťa do pätnásť rokov. Problémom zostáva aj alkohol, nárazové pitie priznáva až 13 percent populácie.
Tieto neduhy vrátane nezdravej stravy patria medzi rizikové faktory aj pri najčastejších príčinách úmrtí, ktoré sa na Slovensku dlhodobo nemenia. Sú nimi predovšetkým choroby srdca, cievna mozgová príhoda, rakovina pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka.
Okrem úpravy životného štýlu by sme však nemali zabúdať ani na prevenciu. Štatistické údaje nám, žiaľ, ukazujú, že miera prežitia po diagnostikovaní rakoviny prsníka, krčka maternice alebo hrubého čreva sa na Slovensku v poslednom desaťročí podstatne nezlepšila a rozdiel v porovnaní s mnohými inými krajinami EÚ sa dokonca prehĺbil.
Pomerne nízka miera prežitia v prípade rôznych druhov rakoviny súvisí aj s nízkou mierou skríningu, čo znamená, že vysoký podiel prípadov rakoviny odhalíme až v neskoršom štádiu.
Príležitosť na zdravie
V tejto oblasti by okrem väčšej uvedomelosti ohrozených skupín nepochybne prospel aj systematickejší prístup štátu. Ako napríklad vypracovanie národného plánu boja proti rakovine, ktorý sa v mnohých krajinách úspešne využíva aj na mobilizovanie ľudí k včasnej prevencii.
Vytváranie podmienok pre dlhší a kvalitnejší život naďalej patrí aj medzi priority Európskej únie, či už v oblasti kvality potravín, životného prostredia alebo dostupnejšej zdravotnej starostlivosti. Generálne riaditeľstvo Komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín venuje veľkú pozornosť aj prenosu najlepšej praxe z jednotlivých členských krajín do celej EÚ.
Som presvedčený, že popri ekonomických faktoroch sa v praxi odráža aj toto úsilie. Stačí sa pozrieť na posledné dáta Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej sa ľudia za hranicami EÚ dožívajú výrazne menej. Srbi zomierajú v priemere o rok skôr ako my, v prípade Moldavska a Ukrajiny je rozdiel zhruba päť rokov, Rusi žijú oproti nám dokonca kratšie až o 6,2 roka.
Aj v našom zdravotníctve sú samozrejme stále obrovské rezervy, kde sa štát musí aj s európskou pomocou zlepšovať. Začať však môžeme už každý od seba. Skúsme dnešný Svetový deň zdravia poňať podobne, ako to robíme na Nový rok. Dajme si predsavzatie, že niečo sami urobíme pre svoje zdravie.
Začať môžeme hoci aj tým, že si odpustíme cigaretu, nebudeme súťažiť, kto viac vydrží v pití, a vyrazíme niekam na čerstvý vzduch. Naučme sa chodiť viac do prírody, v tomto máme na Slovensku oveľa viac možností ako na mnohých iných miestach v Európe. Už aj drobné úpravy životného štýlu sa môžu podpísať na tom, aký dlhý a zdravý život prežijeme.
A to za trochu odhodlania nepochybne stojí, čo poviete?
Autor: Ladislav Miko
