Nevedno, čoho by sme sa mali obávať viac. Či väčšej aktivity SNS na školstve, alebo predstavy, že veci pôjdu tak ako doteraz.

Najhorší scenár, že pod Plavčanovým odvráteným pohľadom odtečú dotácie ku garážovým výskumníkom rakoviny, sa odvrátiť podarilo. Ak veríme ministerke Lubyovej, tak eurofondová apokalypsa v jej rezorte nenastane.
Či okrem sanácie vzniknutých problémov, pozvoľného ukrajovania z úloh a prihadzovaní mincí k platom učiteľov ešte čosi spod Lubyovej vyjde, netušíme. Tipujeme, keď už naliehate, že nie.
Ak sa aj zmeny k lepšiemu dejú, nestíhame to zaregistrovať, pretože školstvo doterajšie premety – napríklad IVP – komunikovalo nešťastne. Totiž, kde kotví SNS, tam sa so zamestnancami narába ako s vrecami zemiakov a zvrchu túto neobratnosť prikrýva škrobená fazóna.
Akoby sústredenie sa na prevádzanie úkonov – dress code, spievanie hymnických piesní či premenovanie Učiaceho sa Slovenska na čosi národné – nahradilo komunikáciu obsahu verejnosti.
My len toľko, že nenahradí.