Autor je bývalý riaditeľ tlačového odboru u prezidenta Michala Kováča
Akú má predstavu o slobode slova a princípoch demokracie vládna koalícia, vyjadril podpredseda NR SR za Smer Miroslav Číž k súčasnej situácii v RTVS v konštatovaní: „Riadenie verejnoprávnej televízie nie je vecou novinárov, ale vedenia, ale ak chcú určovať charakter správ novinári, znamená to, že demokracia prestáva fungovať.“ Jeho slová by sedeli, ak by samotná existencia jej ústredného riaditeľa (rovnako televíznej rady) nezávisela podľa voľby a vymenovania výlučne od každej vlády (formálne parlamentu).
Pán Číž by si mal uvedomiť, že v skutočnej demokracii by mal byť novinár politicky, morálne a názorovo slobodným seizmografom diania v spoločnosti, neformálnym kontrolórom vládnej moci, a nie „robotom“, ktorý poslušne vykonáva zadané pokyny závislého hlavného šéfa od vládnej moci – aktuálnej väčšiny poslancov.
V našom štáte to už 23 rokov takto nefunkčne funguje vo verejnoprávnej televízii - raz veľmi zle, inokedy lepšie, a to podľa odvahy, charakteru či rizika stratiť vytúžené svoje miesto u každého ústredného riaditeľa.
Ľubozvučné spracovávanie
Po roku 1989 sa táto veľmi vážna vec riešila celkom inak – legislatívne demokraticky, nezávislejšie a nesilovo. Lebo do televíznej rady si po štyroch neplatených členov priamo vymenovali štyri subjekty: vláda, parlament, tretí sektor a ústredný riaditeľ STV. A toho si aj paritne zastúpená televízna rada volila, vymenúvala a odvolávala. Práve preto v nej nechýbali dôveryhodné osobnosti verejného života ako napríklad kňaz Anton Srholec, aforista Tomáš Janovic, v rozhlasovej rade fotograf Karol Kállay a ďalší.
