zamestnancov. Že ide o zásah do súkromného vlastníctva, je zrejmé, vec má však ešte iné aspekty. Do konca júna mala vláda pripraviť návrh na zníženie daňového zaťaženia zamestnancov i zamestnávateľov, aby mohol platiť od nového roku 1998. Pripomeňme, že štvrtina občanov tohto štátu žije na pokraji biedy, a že priemerná reálna mzda na Slovensku dosahuje asi 80 percent úrovne roku 1989. Po utorkovom zasadaní vlády už ani premiérove sľuby o nezdražení elektriny nie sú pravdou. Ale ak zdražie cena energií, zdražie všetko. Aj podnikanie. Namiesto úľav, dohodnutých na pôde tripartity, príde ďalšie zaťaženie zamestnancov i zamestnávateľov. Pravda, okrem niekoľkých vyvolených, ktorí majú "oprávnené" daňové prázdniny a nemusia dokonca ani odvádzať splátky Fondu národného majetku. Podráždenie sa teda môže týkať aj časti zamestnávateľov. Zavedená regulácia rastu ceny práce nie je ani tak trhovým opatrením, ako dôsledkom napätia medzi makroekonomickými úspechmi a slabosťou mikroekonomiky, na ktorú experti upozorňujú už dva roky. Teda krach hospodárskej politiky vládnej koalície. Je tu však čosi čudné: každá vládna garnitúra po nástupe pritvrdí, aby si vytvorila úspory a rezervy pre finiš, keď bude treba verejnosti ukázať, že je na ňu dobrá. U nás sa schyľuje ku koncu volebného obdobia a Mečiarova garnitúra pritvrdzuje. Pritom je zrejmé, že po vláde v ďalšom období túži. Môže to znamenať aj to, čo sa už dávno šepce: HZDS má aj bez koaličných partnerov pripravený spôsob ako voľby vyhrať, čo ukázalo už pri referende - a možno má v rukáve aj iné tromfy. Svoje napovedá aj vyhlásenie ministra Krajčiho z toho istého piatku - naznačil opozícii, že bez trojpätinovej väčšiny v parlamente ničím nepohne. Pre opozíciu by tieto súvislosti mali znamenať len jedno - ak sa nič do jari neudeje, trvať na tom, aby nad všetkými volebnými dňami (ide o prezidenta, parlament, samosprávu) dozerali medzinárodní pozorovatelia. Ináč tu budeme mať nielen regulované mzdy.