Prečo je nebezpečné zaháňanie sa Georgeom Sorosom, či už to robí Robert Fico z Úradu vlády, alebo konšpiračné médiá zo svojich virtuálnych zákopov? Prečo je správne, že Andrej Kiska napokon vymenoval vládu Petra Pellegriniho a nepustil sa do nejakého lavírovania na hrane ústavy, ako keď Pavol Paška protiústavne prepisoval znenie zákonov po ich prijatí parlamentom?
Ale prečo by zároveň toho istého Pavla Pašku ani Igor Matovič nemal dehumanizovať len ako hlavu chobotnice, navyše pár hodín po jeho smrti? Prečo by sme mali byť citliví, keď Richard Sulík hovorí o nemeckých extrémistoch ako o jemu názorovo najbližších, a je schopný podporovať segregáciu časti populácie? Prečo je nebezpečné, keď sa títo a aj mnohí ďalší politici vyhrážajú médiám a podávajú na ne žaloby?
Preto, lebo všetko sú to znaky konca demokracie, o ktorú môžeme prísť znenazdajky, bez toho, aby sme si to všimli a ešte aj za uznanlivého potlesku a burácania más.
Ako môže demokratická krajina prísť o svoju demokraciu a slobodu opisujú vo svojej knihe How Democracies Die (Ako zomierajú demokracie) americkí profesori politológie Steven Levitsky a Daniel Ziblatt. Vypracovali lakmusový test autokrata, na základe ktorého sa podľa nich dajú odhaliť skryté diktátorské sklony politikov. A hovoria, že riziko výrazne stúpa v momente, keď politik napĺňa aspoň jednu zo štyroch charakteristík autokrata.
Nie je to iba vymyslený príbeh
Celý prechod od mladej demokracie k novodobej totalite, kde médiá vlastní iba úzka skupinka ľudí a kontroluje ich mocný úrad podriadený premiérovi, kde sa aj hlasmi opozície zmení volebný systém tak, aby umožňoval vládnej strane aj s polovicou hlasov získať ústavnú väčšinu, kde sa premiér vyhráža opozícii a médiám vyrovnávaním účtov, v ktorom verejnosť nevidí rozkrádanie rozpočtu a eurofondov, ale pod taktovkou premiéra bojuje proti starému pánovi niekde za oceánom a zbedačeným utečencom, by sa mohol zdať dobrým námetom pre dystopický román.