Autor je makroekonóm
Na krídlach orla zo straníckeho znaku zletela "hrdo, odborne a slušne" do vlád Roberta Fica v roku 2006 a 2016 Slovenská národná strana (SNS). Pred dvoma rokmi aj ministerka Matečná. SNS vo volebnej kampani intenzívne tlačila tému potravinovej sebestačnosti, ktorej som sa tiež venoval vo svojej práci.
Optimistický (či naivný?) občan by sa ľahko mohol potešiť, že konečne sa veci v agrorezorte obrátia a Slovensko sa vráti na pozície spred 25 rokov, keď bolo jeho saldo obchodu s potravinami neutrálne, t. j. vykazovalo relatívnu sebestačnosť. A človek nezaujímajúci sa o fakty by ľahko uveril tomu, že to ministerka musí robiť dobre, ako inak by mohla svoju pozíciu obhájiť aj po rekonštrukcii vlády, ktorá odviala do dejín Robertov Fica a Kaliňáka.
Pozrime sa teda, ako na tom sme. Ukazujú nám totiž učebnicový príklad politického populizmu v praxi a roztvorených nožníc medzi sľubmi a realitou. A vytvárania potravinovej závislosti spolu s ničením sebestačnosti.
Reči sa hovoria
„Potravinová sebestačnosť“, alebo len „sebestačnosť“, sú obvykle v našich zemepisných šírkach obľúbené heslá nacionalistov a populistov – obzvlášť pred voľbami. Vzletne znejúce, ale aj opakovane zneužité a zneužívané heslá zvyčajne bez akéhokoľvek obsahu. Možno si aj vy spomínate na novinové fotky z romantických prechádzok premiéra Mečiara a premiéra Fica žírnymi lánmi pšenice. Raz dokonca aj so slávnou hlavnou štátnou radkyňou Troškovou.
A pritom pre skutočný rozvoj poľnohospodárstva nespravili nič, práve naopak. Zato však urobili veľmi veľa pre spokojnosť a rozvoj životnej úrovne našich agrobarónov. Je často fascinujúce, aký diametrálny rozdiel je medzi slovami a činmi, medzi marketingovým vnímaním a faktickou slovenskou realitou.
