SME
Pondelok, 5. december, 2022 | Meniny má Oto

Zatiaľ sme boli strednou Európou iba raz

Nájdime v sebe nový hrdinský moment.

Vtedajší premiéri visegrádskych krajín počas symbolického prekrojenia torty k 25. výročiu V4 v Prahe 15. februára 2016. (Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je teológ a spisovateľ

Pred troma desaťročiami napísal Milan Kundera esej Únos Západu a tragédia strednej Európy a po Draculovi Brama Stockera tak v kolektívnej predstavivosti Západoeurópanov nanovo zadefinoval bývalý habsburský priestor.

Strednú Európu vymedzil ako krajiny s podobnou kultúrou a dejinami takými špecifickými, že sa nedali utopiť ani v príbehoch na západ od Alsaska, ani na východ od poľskej Galície. Napriek Kunderovej snahe pomenovať v Podunajsku nový priestor vytvoril ďalší mýtus postavený na historickej reminiscencii mestského života medzi Budapešťou, Prahou a Krakovom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V skutočnosti sme mali spoločné oveľa menej, náš svet včerajška nebol jednotný ani skúsenosťami, ani konfesionálne. Viac ako kdekoľvek inde na kontinente sme zažili drastické náboženské vojny, posúvanie hraníc, zákopových frontov a jazykových bariér. Inými slovami, Briti a Francúzi alebo Španieli a Francúzi majú dnes k sebe kultúrne bližšie ako, dajme tomu, Česi k Maďarom alebo Slováci k Poliakom.

V4 ako memento pre autokratov

Navyše, visegrádska skupina nebola schopná vo svojej postkomunistickej sebaštylizácii obetí, prizvať medzi seba Rakúsko, pričom stredná Európa bez Musila a Freuda neexistuje. Zatiaľ čo Kundera vytýčil jej kontúry tekutými dejinami regiónu, V4 nás mala konečne ukotviť, aby sme sa stali mementom pre budúcich autokratov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Stal sa presný opak. Nestali sme sa vzorovými krajinami, za takmer tridsať rokov sme síce prešli radikálnymi zmenami, no neempatické reformy v 90. rokoch, strach z meniaceho sa sveta a volanie po etnicky ladenej politike z nás neurobili ani nové Švédska, ani Dánska.

Sme takými lepšími dielničkami s nedostavanými diaľnicami a meškajúcimi vlakmi. Zvykli sme si hovoriť, že sa nám darí, a áno, mnohým sa darí tak, že tomu nerozumieme, no veľká časť nášho obyvateľstva žije z pár sto eur mesačne, volí, ako sme videli v Maďarsku, šialencov, trávi svoj voľný čas živými modlitebnými reťazami proti islamu v Poľsku alebo sa obáva, že v krajine došlo k prevratu ako u nás.

A to aj napriek tomu, že podľa výsledku ho vlastne urobili Pellegrini s Druckerom.

Mať tak futbalový klub

V porovnaní s predchádzajúcim režimom máme viac slobody, plnšie chladničky, tí, čo majú peniaze, môžu cestovať, ostatní chodia opatrovať dementných starcov do Rakúska, sme zadlženejší a neveríme takmer ničomu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Vico).


5 h
Soňa Jánošová

Hudobník je rusofil, ktorý obhajuje Hitlera.


5 h
Peter Tkačenko

K osemsto dôvodom, prečo stratili právo vládnuť, si môžeme pridať osemstoprvý.


6 h
Peter Schutz.

Ukáže sa, ako sa postavíme k Maďarsku.


7 h
SkryťZatvoriť reklamu