Autor je teológ a spisovateľ
Pred troma desaťročiami napísal Milan Kundera esej Únos Západu a tragédia strednej Európy a po Draculovi Brama Stockera tak v kolektívnej predstavivosti Západoeurópanov nanovo zadefinoval bývalý habsburský priestor.
Strednú Európu vymedzil ako krajiny s podobnou kultúrou a dejinami takými špecifickými, že sa nedali utopiť ani v príbehoch na západ od Alsaska, ani na východ od poľskej Galície. Napriek Kunderovej snahe pomenovať v Podunajsku nový priestor vytvoril ďalší mýtus postavený na historickej reminiscencii mestského života medzi Budapešťou, Prahou a Krakovom.
V skutočnosti sme mali spoločné oveľa menej, náš svet včerajška nebol jednotný ani skúsenosťami, ani konfesionálne. Viac ako kdekoľvek inde na kontinente sme zažili drastické náboženské vojny, posúvanie hraníc, zákopových frontov a jazykových bariér. Inými slovami, Briti a Francúzi alebo Španieli a Francúzi majú dnes k sebe kultúrne bližšie ako, dajme tomu, Česi k Maďarom alebo Slováci k Poliakom.
V4 ako memento pre autokratov
Navyše, visegrádska skupina nebola schopná vo svojej postkomunistickej sebaštylizácii obetí, prizvať medzi seba Rakúsko, pričom stredná Európa bez Musila a Freuda neexistuje. Zatiaľ čo Kundera vytýčil jej kontúry tekutými dejinami regiónu, V4 nás mala konečne ukotviť, aby sme sa stali mementom pre budúcich autokratov.
Stal sa presný opak. Nestali sme sa vzorovými krajinami, za takmer tridsať rokov sme síce prešli radikálnymi zmenami, no neempatické reformy v 90. rokoch, strach z meniaceho sa sveta a volanie po etnicky ladenej politike z nás neurobili ani nové Švédska, ani Dánska.
Sme takými lepšími dielničkami s nedostavanými diaľnicami a meškajúcimi vlakmi. Zvykli sme si hovoriť, že sa nám darí, a áno, mnohým sa darí tak, že tomu nerozumieme, no veľká časť nášho obyvateľstva žije z pár sto eur mesačne, volí, ako sme videli v Maďarsku, šialencov, trávi svoj voľný čas živými modlitebnými reťazami proti islamu v Poľsku alebo sa obáva, že v krajine došlo k prevratu ako u nás.
A to aj napriek tomu, že podľa výsledku ho vlastne urobili Pellegrini s Druckerom.
Mať tak futbalový klub
V porovnaní s predchádzajúcim režimom máme viac slobody, plnšie chladničky, tí, čo majú peniaze, môžu cestovať, ostatní chodia opatrovať dementných starcov do Rakúska, sme zadlženejší a neveríme takmer ničomu.
