Hriech plagiátorstva zatiaľ u nás hladinu spoločenského rozhorčenia príliš nečeril. Môže sa javiť ako jeden z tých luxusnejších problémov, na ktoré dosiahneme, keď sa prebrodíme cez tie rukolapnejšie.

Ale keď sa aj nabudúce budeme pýtať, prečo nám to tu nefunguje, keď máme aj dobre nastavené zákony, aj obstojné inštitúcie, tak si spomeňme. Na to, že neraz úrady – poslanecké lavice aj ministerské kreslá – obsadzujú ľudia, ktorí si titul prikúpili k základnej výbave. A tak potom aj vyzerá ich rozhľad a citlivosť na chmatáctvo.
Ak sa na našu najprestížnejšiu univerzitu prisala nemecká agentúra na výrobu titulov, môže to byť podobný signál, ako boli talianski podnikatelia pre východ Slovenska. Taliani nás priviedli k ložisku problémov s agrodotáciami, nemeckí doktori „na kľúč“ nás upozorňujú na rozkrádanie vzdelanostnej sféry.
Len aby bolo jasné, s každým jedným plagiátorom klesá hodnota diplomov všetkých zúčastnených. A stúpa pravdepodobnosť, že úrad obsadí titulovaný blbec.