Keď som sa vrátil do Kanady, pracovné miesto som si celkom prirodzene najprv hľadal v novinách. A tak som sa jedného dňa zastavil – s dvoma mokrými psami na vôdzke – v miestnom týždenníku.
Sídlil v skromnom – čo je najlichotivejší výraz, aký môžem použiť, aby sa aspoň priblížil pravde – jednoposchodovom dome na nábreží, vedľa rušného výkupu recyklovateľných fliaš, kde unavení vietnamskí prevádzkari prijímajú lepkavé spľasnuté prázdne fľaše od ľudí, ktorí si ich zberaním zarábajú na nezávideniahodné živobytie.
