Martin Ford, Roboti nastupují (Automatizace, umělá inteligence a hrozba budoucnosti bez práce), preložili Jan Prokeš a Martin Vrba, Rybka Publishers 2017
Fordova kniha nie je fantazírovaním o plechových talentoch, ktoré vedia nalakovať škodovku a s iným softvérom „v hlave“ zatancovať Labutie jazero. Najnovšia vlna technologickej revolúcie totiž môže znamenať budúcnosť bez práce.
Kniha sa stihla stať ekonomickým bestsellerom. Autor sa v téme musí vyznať – vyštudoval počítačové inžinierstvo na Univerzite v Michigane a v Silicon Valley založil spoločnosť venujúcu sa vývoju softvérových systémov. Píše pre najvýznamnejšie americké médiá a za Robotov si od Financial Times v roku 2015 vyslúžil cenu Business Book of The Year.
Tieto charakteristiky by skôr predznamenávali knihu technologického optimistu. Zvyknú sa (s eufóriou pre nich typickou) zasnívať o svete, v ktorom ľudia vďaka robotizácii a automatizácii už nebudú „dorábať chlieb v pote tváre“.
Také časy kedysi boli. S technologickým pokrokom pracovné miesta vyžadujúce najobyčajnejšiu manuálnu prácu boli nahrádzané inými, kde sa vyžadovala zvýšená kvalifikácia. Nasledovali lepšie platy.
V povojnovom zlatom veku americkej ekonomiky búrlivý technický rozvoj priniesol materiálny blahobyt pracujúcim. Zamestnanci potom vyrážali míňať zarobené peniaze do obchodov, a tak stimulovali dopyt po výrobkoch, ktoré sami vyrábali.
Idylický vzťah medzi strojmi a ľuďmi sa však končí. S ním skrachovala predstava priamočiareho pokroku prekonávajúceho jeden doterajší vrchol za druhým. Samotné stroje prestali byť nástrojmi na zvyšovanie produktivity práce, zmenili sa totiž na pracovnú silu.
Autor postupne a veľmi precízne ruší aj ďalší z mýtov súvisiacich s dôsledkami automatizácie. Vraj predstavuje hrozbu len pre nekvalifikovaných zamestnancov s nižším vzdelaním.
Naivní technooptimisti
Keď Martin Ford rozpráva o vlne automatizácie, je vecný a dôsledný. Vie o všetkých trendoch. Hoci aj čitateľ o nich tuší, no takto naukladané vedľa seba sa menia na fascinujúci obraz sveta, ktorý búra jednu hranicu za druhou.
Hnacou silou je zrýchľujúci sa rozvoj výpočtovej techniky. Moorov zákon hovorí, že každé dva roky sa veľkosť výpočtového výkonu zdvojnásobuje. Málokto si dokáže predstaviť skutočný rozsah takého exponenciálneho rastu.
