Udalosť týždňa
Sýria.
Chemický útok Asada na vlastných občanov približuje konflikt USA//Rusko na roveň kubánskej krízy. (Dôkazy, že páchateľom je Asad, majú, samozrejme, tajné služby. Z 33 napočítaných plynových útokov od začiatku sýrskej krízy bol v 27 preukázateľne Asad, zvyšok páchateľ neidentifikovaný.)
Asad je ozaj „zviera“ (Trump) a Rusi podporujú – ako vždy – nesprávnu stranu konfliktu, ale celá Sýria vrátane migračných presahov, nemá ten výtlak a strategickú hĺbku, aby sa hral poker s treťou svetovou vojnou.
Navrátenie vplyvu USA do regiónu, ktorý nezodpovedne odovzdal Obama, je, samozrejme, fajn, no cena nesmie byť privysoká. To nie je žiadny appeasement, v celej sýrskej kauze niet spravodlivého, Asad je tam síce najväčšie, ale nie jediné hovädo.
Udalosť týždňa II
Maďarsko.
Tripla Viktora Orbána je kúsok na zápis do kroniky Uhorska ešte i vtedy, ak použité prostriedky neumožňujú zablahoželať Fideszu k úspechu.
Mocenská likvidácia nezávislých médií a zrastenie strany so štátom do regulárnej štátostrany narysovali karikatúru férovej politickej súťaže, v demokraciách neopakovateľnú.
Hegemónia Fideszu s obhájením ústavnej väčšiny je natoľko jednoznačná, že výzvy maďarskej opozícii, aby sa prepadla pod zem a zmizla z očí aj z myslí, sú opodstatnené len potiaľ, že zrejme niet politickej konštrukcie (jeden opozičný blok), formácie či lídra, ktoré by za takýchto jednostranných logistických, mediálnych a finančných podmienok dokázali zosadiť Orbána.
