Ani by veľmi neprekvapilo, keby sa z trinástky „okoličányovcov“ čakajúcich na eskortu „vytratila“ z dosahu policajtov hoci aj väčšina.
Len by šli v šľapajach svojho šéfa, ktorý už stihol zmiznúť, a je celkom možné, že na jeho pobyt v akejsi teplej(šej) destinácii bude aj európsky zatýkací rozkaz prikrátky.

Keby bol stĺpček mafiánom, pred doživotím či dlhoročnou stratou slobody by tiež utekal až na koniec sveta. Už len pomyslenie na nekomfortnú budúcnosť by ho psychický odrovnalo.
Čo však, dodajme hneď, nebude prípad „okoličányovcov“, ktorí mali času a času pripraviť sa na nepekné dôsledky vrážd, vydierania atď. aj pre seba. Nedá sa ubrániť pocitu – iba pocit, žiadne tvrdenie –, že chýbajúci papier na zadržanie z odvolacieho súdu nie je nedopatrením, ale čímsi zámernejším a škaredším.
Nebolo by to po prvý- ani druhýkrát na Slovensku, kde sa nedôvera k polícii i justícii dá pomaly fyzicky nahmatať. Stávka, že väčšinu z partie už neuvidíme, nie je istou výhrou, ale na obraz o trestnej procedúre stačí aj značná pravdepodobnosť.