Autorka je režisérka
V mailovej schránke mi zacinkala správa: „Pozri diskusiu pri knižnom rebríčku. Niekomu dnes statočne prepína.“
Bol práve víkend, tesne pred Vianocami, v tých blahoslavených časoch, keď ešte existoval priekopnícky internetový magazín inzine a ja som bola súčasťou jeho redakcie. Sídlili sme v byte s vysokými stropmi v Starom Meste, hádali sme sa, doťahovali a intelektuálne stimulovali medzi autormi aj medzi čitateľmi. A spolu sme pozorovali zvláštnosti vznikajúcej virtuálnej komunikácie.
Teraz sme sa snažili prísť na to, o čo ide človeku s nickom Annamaria, ktorá besnela v diskusii k celkom nevinnému predvianočnému rebríčku kníh. Urážala adresne, zasvätene, nespravodlivo a desivo vulgárne. Ktosi sa zapojil do diskusie a tiež dostal za vedro špiny. Aj my všetci sme boli podľa Annamarie hovná, ktoré si nezaslúžia žiť, podvodníci, manipulátori a hlupáci.
„Netreba si ju všímať,“ napísala som kolegom. „Ignorácia je pre takýchto ľudí najväčším tresom. Keď sa s ňou budeme hádať, len jej dáme najesť.“
„Ogrciava nám našu peknú upratanú obývačku,“ odpovedal ktosi temne a kontaktoval akýchsi šikovných chlapcov z IT a tí za chvíľu vypátrali IP adresu počítača, pri ktorom sedela zúrivá diskutérka. Počítač bol v budove renomovaného vydavateľstva. S jeho majiteľom, slušným a kultivovaným človekom sme sa viacerí poznali. Niekomu napadlo napísať mu esemesku s prianím pekných Vianoc. Odpovedal vľúdne, vraj je s rodinou na lyžovačke a užíva si zimu na chate bez internetu a pracovných problémov.
„Tak kto to tam uňho vo firme prepadá šialenstvu?“ zamyslel sa kolega, obliekol si vetrovku a šiel tam zazvoniť.
Otvoril mu sám majiteľ. Nebol na chate, nemal lyže ani tri vysmiate deti okolo krku. S krvou podliatymi očami, mierne pod parou, do nepríčetna rozzúrený, že sa jeho knihy nedostali na čelo nášho rebríčka, vypisoval pod falošným menom obvinenia zo sprisahania.
Takto zriedkavo niekto chrlil zlobu a takto jednoducho sa dala zistiť pravda pred pätnástimi rokmi, v pionierskych časoch slovenského internetu.
Sto úderov srdca a nechápete nič
Pozorovaniu internetových diskusií sa venujem ešte stále, pretože sa v nich často stretáva to najprízemnejšie s tým najinteligentnejším, a to bez toho, aby sa vzájomne ovplyvnili. Je takisto pravda, že som ešte nikdy, naozaj nikdy nezažila, že by niekto pod vplyvom argumentov protivníka v diskusii zmenil názor. Najčastejšie sa každý v lepšom prípade utvrdí vo vlastnom postoji, v tom horšom skĺzne k urážkam.
