Ak sme chceli nejaký dôkaz, že Pellegrini nepôjde po Ficovom konšpiračnom chodníčku, čosi také nám ponúkol v prejave k našej zahraničnopolitickej komunite.
Pellegrini povedal zopár málo prekvapivých vecí – dalo sa čakať, že sa nepustí postoja ku kvótam a tiež, že sa pochváli zákazom dvojakej kvality potravín. Vydýchli sme si, keď sa prihlásil ku kontinuite v európskej a zahraničnej politike SR.
Videli sme totiž v krátkom čase, ako sa šiel Danko pokloniť do moskovskej dumy a počuli názory koalície k otrave v Salisbury. To by však boli len dôkazy bežného trasu v kolenách, keď príde na tému našich vzťahov s Ruskom. Najmä v kolektíve SNS a Smeru si dotknutí zamieňajú hlboký predklon v dume s prezieravosťou a nezávislosťou. A akosi im stále nedochádza, že sme súčasťou takých spolkov (EÚ a NATO), ktoré by archaický des z Veľkého brata mali pomôcť účinne rozptýliť.
Horší ako Dankova duma či Lajčákov Skripaľ však bol amok odchádzajúceho premiéra Fica. Že bude brblaním o prevrate, ktorému vraj len tak-tak zabránil sebaobetou a vysunutím Pellegriniho do popredia, formovať mienku strany a svojho scvrkávajúceho sa voličstva, sme tušili. No desili sme sa predstavy, že sa bude snažiť podľa tohto scenára prepísať našu európsku a zahraničnú politiku.
