Príbehy o deťoch, čo rodia deti, sú desivou obžalobou našej spoločnosti. Nie samotný fakt, že k nim dochádza, tomu sa v slobodnej spoločnosti úplne zabrániť nedá. Pretože, čo si budeme hovoriť, fenomén maloletých rodičiek sa systémovo dotýka najmä vylúčených rómskych komunít.
Mala som dieťa v trinástich, bol to šok (reportáž o neplnoletých matkách) Čítajte Samozrejme, najjednoduchšie by bolo myknúť plecami a povedať, že v demokratickej krajine je každý strojcom svojho šťastia a hotovo. Ibaže ak naším božstvom nie je heslo menej štátu (teda viac Afganistanu), je našou zodpovednosťou usilovať sa o zmenšenie aspoň najvypuklejších nerovností.
Ak aj niekto nesúhlasí s tým, že Rómov sme pol tisícročia vytláčali na okraj spoločnosti, a nemali by sme sa preto čudovať, že sú na jej okraji, mohol by priznať zvýšenú ambíciu pomôcť im aspoň kvôli deťom – lebo tie nemôžu vôbec za nič.
A ak niekomu nejde do úst ani toto, hádam pomôžu slová, ktorými sa Jake Brigance vo filme Kedy zabiť prihovára porote: predstavte si, že tie zneužité deti sú biele.
